Konavle – najjužnejší juh Chorvátska

Konavle – najjužnejší juh Chorvátska

Konavle sa nachádzajú na samom juhu Chorvátska, v juhovýchodnej časti dnešnej dubrovníckej riviéry. Ide o oblasť, kúpou ktorej si Dubrovnícka republika v 15. storočí doplnila svoje územie.
Názov Konavle je odvodený z latinského slova „canale“, „canalis“, v miestnom nárečí „konali“, „kanali“, čo sa spája s vodovodom, ktorý v rímskom období privádzal vodu z Vodovađe do Epidauru, dnešného Cavtatu. Konavle sú oblasťou s výnimočnými prírodnými krásami a kontrastmi: kopce a nížiny, hory a kras, modrá a zelená, alebo, ako by povedali Konavľania – Horná a Dolná strana (Gornje i Donje bande). Na severe ich obkolesujú konavlianske kopce, na juhu je Jadranské more, na východe sa tiahnu až po Bokokotorský záliv a polostrov Prevlaka a na západe sa znižujú do miernych zátok Cavtatu a Oboda. Centrálnu časť tvorí úrodné Konavlianske pole.

 

V Čilipoch sa nachádza aj Vlastivedný dom Konavlí, múzeum, v ktorom opatrujú bohaté etnografické materiály tejto oblasti. Pre milovníkov prírody sa medzi Čilipami a Cavtatom nachádza aj upravený peší a cyklistický chodník, popri ktorom je vidieť endemické rastlinné druhy a chránené vzácne živočíšne druhy. V dedine Pridvorje pod svahmi najvyššieho konavlianskeho vrchu Snježnica (1 234 metrov) bol v 15. storočí vybudovaný kniežací palác, v ktorom bývali kniežatá. Konavoski Dvori sú chránenou krajinnou oblasťou pri prameni a hornom toku rieky Ljuty, popri ktorej sa nachádzajú početné mlyny a lisy z obdobia Dubrovníckej republiky. Po roku 1550 bol vybudovaný systém „dolných mlynov“, ktorý sa zachoval a dnes predstavuje chránený pamätník kultúry.
V horskom sedle, ktoré vedie k bosnianskemu územiu, sa nachádza pevnosť Sokol alebo Soko Grad, taktiež z čias Dubrovníckej republiky. Pevnosť je obnovená a návštevníkom poskytuje jedinečný výhľad na celé Konavle.